pondelok 30. januára 2012

Prvý výtvor z epoxidovej živice a iné...

   Ako som písala v predchádzajúcom článku, o epoxidovej živici, konečne som ju vyskúšala. Zmiešala som strieborné, zlaté, zelené a ružové glitre a vytvorila akúsi neurčito-farebnú zmes. A vznikol neurčito-farebný blisknúci sa prsteň.
   Potom som podľahla nude a vytvorila k nemu ešte ďalší. Kochajte sa! :D




F*ck


Ospravedlnte moje suché ruky a škaredý necht prosím, vždy keď niečo vyrábam dopadnem takto.,. :)


sobota 28. januára 2012

B-creative a námornícke náušničky

B-creative je novootvorený obchodík s tvorivými potrebami v Trenčíne, ktorý som si za posledné dva týždne neskutočne obľúbila. Občas tam zájdem po ceste zo školy, kúpiť si nejakú využiteľnú drobnosť.
Najviac ma potešilo, že tam majú polymerové hmoty premo a Sculpey III a všakovaké pomôcky na ich spracovanie. Potešila ma aj epoxidová živica, ktorú som si kúpila aj spolu s pigmentovým práškom.
Ak ste tvorivý ľudia určite tam zájdite alebo pozrite ich internetovú stránku: http://b-creative.sk/.


Môj doterajší nákup z B-creativu.


Námornícke náušničky: prvý výrobok z drevených korálok. :)


Na mne XD


pondelok 23. januára 2012

yummy yumm.,. We like cookies

Po dlhšej dobe sa znova odhodlávam pridať príspevok.,. Aj keď tvorba je trochu staršia, vďaka pokazenému foťáku som to nafotila až teraz.

Chutný náhrdelník :P

Prsteň so šľahačkou :P



Keby niekto niečo chcel prosím komenty.,. :)

utorok 17. januára 2012

Super tvorba

Pred nejakým časom som dostala objednávku na kolekciu s batmanom a supermanom. Hoci sama moc nemusím superhrdinov, veci som vyrobila. Nakoniec však prišla len jediná "objednávateľka" a to pre náušnice. Dosť ma to nahnevalo lebo výroba týchto vecí mi trvala celkom dlho a kedže sa ich budúci majtelia zriekli, ležia mi už od leta na poličke.

Takže keby niekto z vás niečo chcel napíšte do komentárov a dohodneme sa na cene.


Kolekcia- náhrdelník a náušnice Batman


Predané náušničky superman, ale ak by niekto mal záujem o rovnaké, rada vyrobím :)


Vode-odolné nálepky superman (šírka 4 cm)


pondelok 16. januára 2012

Decembrová klauzúrna práca

(Pre ľudí, ktorý neštudujú umelecké školy: Klauzúrna práca je skúška z výtvarného predmetu, ktorá býva raz alebo 2 krát za rok.)

          Na začiatku decembra sme dostali zadanie od našej pani profesorky predmetu výtvarná príprava.
Divadelná bábka ako autoportrét. Podmienky boli dané: textilný materiál, žiadna modelovacia hlina atď atď.
Téma sa mi spočiatku veľmi páčila. Vybrala som si marionetu. To je divadelná bábka ovládaná z hora lankami zavesenými na kríži.
    Vyskytol sa prvý problém. ako vytvarovať bábke tváričku aby vyzerala ako moja, bola z textilného materiálu a bez použitia modelovacej hliny? Riešenie sa dostavilo celkom rýchlo. Použila som fimo a potiahla som ho pružnou polyesterovou látkou telovej farby. očká a ústa som domaľovala farbami na látku a líčka jemne naznačila vodou rozpitým akvarelom.
    Potom som sa pustila do telíčka, ktoré bolo vypchaté vatou a do šiat, ktoré kopírovali šaty čo som si ušila ešte v lete podľa vzoru classic lolita štýlu. Tie sotva pár centimetrové šatičky mi dali zabrať celý deň. Bolo na nich veľa miniatúrnych detailov ako milimetrové gombíčky a ručne vyšívaný okrúhly límček.
    Všetko som stihla na poslednú chvíľu. Môj -ani nie- hodinový spánok pred obhajobami spôsobil, že som si nestihla zobrať správne topánky (ani spodničku aby bola sukňa nafúkaná) a tak som aj na fotke v školských prezúvkach.


Aby školské prezúvky neboli jediné, čo sa ku klauzúrnemu outfitu nehodí,
pridala som ešte čierny náhrdelník.

Predslov... alebo radšej predstavenie

                       Ďaleko, v krajine zázrakov, kde sa sny ľudí stávajú skutočnými niekto sníval o malom dievčati. Malo dlhočizné plavé vlasy, uličnícky úsmev a veľké modré okále. Bolo bláznivé a zároveň utiahnuté, ale malo rado ľudí. Problémy ju prenasledovali kade chodila -čiže vlastne- všade. Keby mohla, skúsila by všetko. No bola primalá. Nedosiahla na poličky knižníc ani šatníkov.
        Časom sa z malého dievčatka stala... malá žena. Nazývala sa Lea Lo a aby dočiahla na vysoké poličky šatníkov používala stoličku. A že ju používala často! Ako rástla, jej záujem o módu stále stúpal a stúpal až sa ako žiačka posledného ročníku základnej školy v malom mestečku rozhodla skúsiť školu umeleckú.
        Teraz študuje druhý ročník strednej umeleckej školy v Trenčíne, odbor scénická kostýmová tvorba a väčšinu svojho voľného času obetuje tvorbe, či už sú to šperky alebo vlastné modely odevov. A je šťastná lebo robí to čo ju baví a čo jej ide (?) . To Posúďte sami!