sobota, 18. februára 2012

:P

Realita sa rozpadá, svet bez reflektorov, svet v ktorom sú tri priestory je už príliš čiernobiely.
Túžiš sa znovu a zas ocitnúť na miestne kde všetko svieti aj cez noc, na mieste kde neexistuje tretí priestor,  kde sa môžeš hrať s papierovými stromami a pouličnými lampami. Neexistuje tam smútok, iba otupenie alebo radosť.
   Ludia prechádzajúci okolo teba sú len tiene pomaly sa strácajúce v tme. Veci, ktoré nemáš rád neexistujú, okolo je apaticky krásne a teplo či chlad čo cez teba prechádza je tak príjemný...
Akoby to bola droga čím si sa opojil.

1 komentár: