Túžiš sa znovu a zas ocitnúť na miestne kde všetko svieti aj cez noc, na mieste kde neexistuje tretí priestor, kde sa môžeš hrať s papierovými stromami a pouličnými lampami. Neexistuje tam smútok, iba otupenie alebo radosť.
Ludia prechádzajúci okolo teba sú len tiene pomaly sa strácajúce v tme. Veci, ktoré nemáš rád neexistujú, okolo je apaticky krásne a teplo či chlad čo cez teba prechádza je tak príjemný...
Akoby to bola droga čím si sa opojil.
Great blog! I'm a new follower =)
OdpovedaťOdstrániť